Kovanie (za tepla /poloohrevu)

[Ocele pre prácu za tepla]

KOVANIE

Kovanie je beztrieskové tvárnenie kovov medzi dvoma nástrojmi. Voľba nástrojových ocelí sa riadi v prvom rade podľa použitého procesu kovania.

Zápustkové kovanie

Kovanie v zápustke sa uskutočňuje prostredníctvom úderov buchara alebo vysokého tlaku kovacieho lisu, prípadne kovacieho zariadenia.

Pri kovaní v buchare je kovaný kus len krátko v kontakte so zápustkou. Preto je zápustka menej tepelne namáhaná. Pri tomto procese však dominuje mechanické namáhanie. Je teda veľmi dôležité, aby používaná oceľ pre prácu za tepla disponovala dobrou húževnatosťou.

Naproti tomu pri kovaní pod lisom je kontakt kovaného materiálu so zápustkou dlhší, čím dochádza k vysokému tepelnému namáhaniu nástroja. Preto sú tu nasadzované ocele pre prácu za tepla legované Cr a Mo, ktoré majú vysokú odolnosť proti popusteniu, vysokú pevnosť a odolnosť proti opotrebeniu pri vyšších teplotách a zároveň vysokú húževnatosť pri vyšších teplotách.

Rýchlokovanie

Plnoautomatické viacstupňové lisy sú kovacie zariadenia, ktoré vyrábajú najnáročnejšie tvary z materiálov, ktoré sú ťažko tvárniteľné vo viacerých stupňoch tvárnenia. S týmito zariadeniami sa vyrábajú najčastejšie rotačné symetrické diely. Ohrev polotovaru, vedenie, obstrihovanie, tvárnenie je plne automatické.

Kovanie za poloohrevu

Pod týmto označením sa rozumie proces tvárnenia, v ktorom je kus tak dlho predhrievaný, až kým nastane za daných podmienok trvalé deformačné spevnenie. To znamená, že materiál je tvárnený pod teplotou rekryštalizácie. Niekedy sa používajú aj teploty nad teplotou rekryštalizácie. V praxi týmto rozumieme tvárnenie ocelí v teplotnom rozsahu od 650 do cca. 950 °C. Tieto rozsahy teplôt ležia podstatne nižšie pod teplotami konvenčného kovania 1100–1250 °C.